. . . Č e s k ý K r u m l o v . . .
Ak si chceš zvetšiť fotku,klikni raz na prave tlačidlo myši a klikni na zobraziť obrázok.
motto rukovacka Česky_Krumlov Karlovy_Vary z_nasich_bojist z dennika vojaka taky_sme_boli taky sme dnes o mne_a_o iných
22.6.2009 som sa po 25 rokoch dostal do Českého Krumlova a prešiel som si miesta kade sme sa pohybovali
aj keď pre nedostatok času som sa nemohol vybrať na Kleť, zmapoval som zrucaniný kasárni ktoré
ešte stale stráži SBS. Z ich dovolením som mohol vidieť zbytky barákov a dostal som sa aj našú
izbu. Možno tým osviežim pamäť svojích spolubojovníkov.
...................... Hlavná brána .............................................. a hlavný štáb .....................
Nepamätám si ako sme došli do Č. Krumlova možno mám okno aj keď som určite bol triezvy.
/vtedy som bol opitý naozaj len výnimočne aj keď sa to nevidí, ale nechajte autorovi trocha slobody/
Akurát si pamätám ten "slávnostný nástup pred 7. rotou kde kde náš veliteľ kpt. Kadlubiak namiesto
privítania položil prvú otázku kto je z východu /slovenska/ nech urobí krok vpred. /sam bol z východu/
Celkove nás bolo na rote okolo "70" a 54 z nás urobilo krok vpred.
Jeho výraz tváre hovoril za všetko. Zmohol sa za historicky výrok " musím nafasováť viac trestných
lístkov. /dobra sprcha ...dnešný výrok- "zabíty" /
... pred týmto barákom vykročilo pár desiatok vychodňarov /a aj ostatný/ na svojú vojenskú puť...
Cely pobyt sa mi po čase začínal páčiť.Našli sme chodníčky na pivo,najprv nie iste ale po dobrých radách
mazákov sme si obľúbili útĺnu krčmičku U Rumcajse v susednéj dedine Vyšný ktorú sme podľa možnosti
často navštevovali. Samozrejme pivo sa nosilo v ruksakoch fľaškové alebo čapované vo varniciach. Prístup do tejto hospody bol nonstop.Namiesto čarovného slovíčka stačil malý kamienok do okná a ten Vám otvoril prístup ku snu mnohých " bigošoch ".
.............. a dve pohľady na krčmu u Rumcajse kde sme doplňovali náš zbrojný arzenál ...................
Rumcajs
Je to možno ťažko uveriteľné ale naši velitelia / 7-8-9 rota/ medzi sebou súťažili kto zních
nazbiera viac prázdnych fliaš po svojich vojakov. /určite nás v pití nepodporovali/?
Keď už ako ostrieľaní "učni" sme vedeli čo sa kedy deje dovolili sme si opustiť kasárne aj bez
vychádzky. Mojím obľúbeným miestom /nie pravidelným/ bola hvezdáreň na Kleti.
Ako to už býva ako všade aj v kasárňach nastane stereotip , budiček, jedlo,škola,výcvik,do stráže, spať.
Ale len dovtedy kým nevypukne M O B I L I Z A C I A ! ! ! Pravé v tom čase vyhlásil Česko-Budejovický kraj mobilizáciu. Alebo absolútny bordel, aj keď sa hovorilo že armáda je organizovaný bordel - až kým ju nevyhlásia. Všetci kmeňový vojaci a dôstojníci naskákali do mašín ktoré boli schopné výjazdu a upaľovalí na Slovensko. V kasíne sme ostali iba my absolventi kurzu OT-64 . Do kasárni sa nahrnulo kopec záložakov a tí prebrali velítelské funkcie. Samozrejme že sme ich mali tak trochu na háku lebo ani oni nevedelí čo vlastne majú robiť. Dotiahli tam inžinierov z fabrík a lekárov a iných dôstojníkov v zálohe.
Potom sme dostali pokyny že mame pripraviťuloženú techniku na výjazd. Kaskadéri. Celú noc sme nalievali
a nabíjali batérie do rôzných mašin. Ale to pravé kaskaderstvo prišlo až keď nám tu techniku zverili
do rúk. Na 64 sme už trocha jazdili aj Tatrovky sme akosi rozchodili, ale vie si niekto predstaviť
vytiahnuť hakla a ešte ktomu mostovku na tankovom podvozku? Nech Vás boh varuje, to je chaos.
Ale ako správny vojaci ČSLA /asi 3 mesiace/ sme aj túto prekážku imperializmu prekonali.
Opäť nastal zdanlivý kľud. Kasarne frčali na plny výkon a mňa poslali za dozočího do lampasáckej
ubytovne v meste. Keďže som si bol vedomí že su tam založaci,- vyzbrojení cesnakom a pivom / ako spieva Elán / hlavne pivom, som nastúpil do služby. Po nejakom čase pobehovania záložakov
prístúpil k okienku akýsi nervózny "dedko" a začal ma buzerovať, že kto v takom hluku môže spať.
Samozrejme mi bol voľný až kym nevliezol do vrátnice a ja som zbadal jeho nohavice.V tielku a bez čapice
iba pripomínal karikatúru lampasáka až kym sa po bokoch nezačali červenať jeho hrubé lampasy.
Generál. Chvíľu mi trvalo kým som vyletel zo stoličky a tvariac sa nechápavo a zaroveň ospravedlňujúco
som sa snažil zistiť jeho problém. O generáloch som doteraz iba počul a ten tu na mňa ziape. Už som
počul ako sa na mňa rúti 21 ostrých. Keď sa ukľudnil objasnili sme si problém /škrípali nenamastené
lietačky / ma pozval na izbu a dal mi jednú z najťažších bojových úloh za celu vojenčinu.
Musel som mu čo v najkratšom možnom čase zohnať tri fľaše najlepšieho piva. Samozrejme sme boli
v Čechách ,kastingové konanie vyhral Prazdroj a potraviny boli asi 40-50 metrov od ubytovne.
Úloha bola splnená. Myslel som že dostanem opušťak alebo ma povýšia no napokon za odmenu som jedno
pivo mohol vypiť s generálom. Dodnes si pamätám jeho meno lebo sa nám podobali- Genmaj. MIKLÁŠ.
Poslali ho z Prahy a mal vyšetrovať umrtia vojakov pri mobilizácií. Hneď prvý deň bolo pri presune
12 mrtvých. Jeden tank spadol z mosta, V3S-ka to napikovala do rokliny a ostatné si nespomínam.
motto rukovacka Česky_Krumlov Karlovy_Vary z_nasich_bojist z dennika vojaka taky_sme_boli taky sme dnes o mne_a_o iných
....................................................... 7. rota v Českom Krumlove .............................................................
www.mapy.cz 7. rota
A bežný vojenský život pokračoval ďalej. Jedno krásne ráno ma prepadla a obkľúčila nehorázna
myšlienka-čo tu robím? Nie žeby som chcel rovno dezertovať ale...
Ale prečo neviužiť tento bordel a chaos vo svoj prospech. Keď že už asi vtedy som tušil že dostať
opušťak je tak vzdialený sen ako dobiť mars, moje vnútro ma vyzívalo urobiť nejaký podraz.
Ďeň predtým som dostal dopis od rodičov a ešte teplý som ho čítal znova a znova.
Otvoríl som si "desítku", preplachol hrdlo a vydal som sa z obálkou na našu PVS-ku,
hľadať človeka ktorý mi pomôže naplniť môj sen. Ako vždy v tom čase pozerali telku lebo zo záložakmi
bol v tom čase kľud a neboli žiadne buzeračky. Keď som mu vysvetlil svoj plán trochu neveriacky
a možno z obavami sa na mňa pozrel ale pristupil na moju hru. Asi o hodinu som stál pri bráne autoparku
kde mal službu náš zastupujúci velitel roty a z dopisom od otca som predniesol svoju "požiadavku".Ten z nechápavym pohľadom zostal rozhodený /ako otečka v autoparku/ a trvalo mu kým prišiel k sebe.
Zamyslel sa a po chvíľke ma ťahal za zastupujúcim velitelom útvaru. Pamätám sa že bolo potrebné sa dať
vždy na tzv. hlásenie, no on asi nato zabudol. Dostali sme sa iba k jeho dverám a po neistom zaklopaní
vyvalil hlavu z dverí nejaký lampasak a zrukol "co chcete?" Keď mu môj velitel nesmelo vysvetlil očo ide
ten bez veľkých otázok vyniesol ortieľ "dva dni plus cestá domú"- mi znela ako rajská hudba.
Semivan bolo jeho meno a bol zo Svitu. To jemu som dal napísať úhľadným písmom dopis od otca v ktorom
mi píše aku nemocnú mám doma matku ./chvala bohu doteráz sa teší dobremu zdraviu/ A z jeho dopisom a
obálkou od otca som zakerne zaútočil na súcit a nevedomosť naších záložakov.
Po preoblečení do vychádzkoveho mundúru a administratívnych zaležitostiach som len tak tak, stíhal vlak.
Doma stoho boli vyvalení keď som zazvonil svojim typickým signalom na zvonček. Doma to zbehlo rýchlo
navštívil som frajerku aj kamáratov ktorý boli doma a ani som sa nenazdal a popíjal som pivo na svojej
posteli a ležiac som čumel na fotky ktoré som mal pozakladané zo spodu hornej postele, na svojej rote.
... chodba nášho baráku a izba na ktoréj som spal. ešte to vidím ako sme na piecke opekali meát v ešusových vekách a popíjali pivko. Postel som mal pod oknom blišie k nám ..........................................
Keď sme si mysleli že sme to prechodili vrátilo sa naše víťazne vojsko aj z časťou založakov.
Na tom by nebolo nič mimoriadne, lebo sme nechceli meniť svoje návyky a večer sme ležali na posteliach,
pivo trónilo na bufet skrinkách a na vekách od ešusov sa vypražal meat. Silno pohodovú atmosféru
narušil príchod našho druha v zbrani Milanka Gregu, ktorí z gitarou na pleci a flegmatickým výrokom
"chlapci peveesočka nám horí" sa zapísal do knihy výrokov v našom útvare. Po chvíľke dovnútra
niekto vletel a v panike vykrikoval že nám horí barak. To už bolo na chodbe vidieť dym a chlapci
pobehovali chaoticky hore-dole. Keď som vyšiel na chodbu , východ z budovy už bol v plameňoch a
a pre hustý dym sa nedalo vysjť von. Ktosi rozbil okno lebo si myslel že vyskáčeme z okna ale tie
boli zatarasené pletivom aby sme nechodili do NZ skladov. Keď ho silný chlapci vykopli dostali sme
sa von. Požiar ako požiar poviete si. Ale naša vojenská elita z cvičenia dotiahla ostré náboje granáty
a iný bordel a tie boli uložené hneď vo vedľajších miestnostiach lebo ešte neboli odovzdané do zbrojných
skladov. To by bol ohňostroj ako v Číne.
... vchod do baráku,hneď dozorčí stolik za ktorým stojí trochu vyplašený nemenovaný vojak J.Sp.,naproti bol zbroják,v pravo sa išlo na izby vľavo PVS a čistiareň zbraní.PVS-ku postavili po nás pre istotu už murovanú ...
Milanko po oznamení že nam barák horí.
Ako sme sa dozvedeli aby sa im ľahšie čistili zbrane naliali čistiaci olej do plechovky a tu
postavili na kachle do Politicko Výchovnej Svietnice. Samozrejme si "umelci" nevšimli že plechovka je pospájaná cínom a ten ako vieme sa taví pod 500 stupňov a na rozpálenej peci nemá šancu.
A nezabudneme ani na útvarových hasičov /vtedy požiarnici/ ktorý sa nedali zahambiť v prúseroch.
Po príjazde na miesto,aj keď by ich obehol ten slávny sovietsky letec/Meresjev/ ktorý sa plazil po tajge bez nôh, zistili nie častu ale strategicky dôležitu chybu že v staručkéj Tatre 148 nemajú vodu. No už vtom čase tam boli dva hasičské auta z Českého Krumlova ktoré ochladzovali bedne zo strelivom a ohňostroj nebol. PVS-ka stihla zhorieť ešte pred ich príchodom lebo barák bol drevený. Straty na životoch neboli.
Snaha naších hasičov opadla po zistení že v aute niet vody
..............................................................hospoda u Rumcajse vo Vyšnom ..........................................................
www.mapy.cz u Rumcajse
Blížili sa záverečné skúšky vodičov OT-64 na ktoré nás srdečne všetkých pozvali, ale nie všetkým
bolo umožnené ich ukončiť zo slávnostným odovzdaním zelenej vložky do vodičského preukazu.
Medzi tých "vyvolených" som patril aj ja. /aj keď sa teraz zato hanbím/ Keďže som sa skoro nezmienil
o svojich prúserov pre pivo a iné ani nebudem spomínať. A keď že som aj napriek svojej výške bol dosť
zviditeľnený v očiach lampasákov vyslúžil som si niekoľko dni v base a na hodinách teórie som viac
spal ako trebalo. A to spolu malo za následok že naš pobyt /neúspešných/ sa za odmenu odložil o mesiac.
Medzitým sme urobili skúšky poopravovali jazdné dráhy pre otéčka a vystrojili nových vojakov ktorý
nastúpili na nový kurz. Myslím že posledné dva prípady boli hlavným dôvodom nášho predĺženého pobytu.
Ako by to všetko nestačilo, naši velitelia aj po zlých skúsenostiach, sa rozhodli že našu bandu pošlú
do Karlových Varov po vlastnej osi pod vedením nejakého slobodníka ktorý bol odo mňa o pol hlavy nišší.
Bolo nás asi 15 z celých karlovárských kasarni.
Na stanicu v Č. Krumlove nás doprovodila eskorta z útvaru, naložila do vlaku a možno nám aj zakývali.
No nedovolili nám zásobiť sa provijantom ten sme si doplnili v Č. Budejoviciach na stanici, asi zabudli že
tam musíme prestúpiť na iní vlak. To bolo najďalej kde sme ten deň došli. Zo slobodníkom na čele
sme si odistili granáty značky Budweiser a čakali na spoj. Stal sa nám malý incident keď komusi z nás
vypadlo pivo z ruky a to stačilo aby našu snahu zlikvidovala vojenská hliadka /litačka/. Po dychovej
skúške na alkohol ktorý sme až na mňa absolvovali, sme boli eskortovaný vetrieskov do budejovických
kasarni. Odtiaľ znovu do Krumlova kde za deň-dva po nás prišiel môj budúci veliteľ roty podporučík
Peter Červený. Ale to už je iná kapitola.
Až po 25 rokoch som si všimol že sa až tak hanbiť nemusím ako to opisujem vyššie. Teraz /1.3.09/
som si všimol datum na voj. vložke že bola vystavena 17.3.83 t.j. hneď po skuškach a ponechanie
o mesiac dlhšie bol iba zahmlievaci manever ktorým nam zdôvodnili predlžený pobyt v Č. Krumlove
a vybrali si nato najvätších pruserarov.
... takto vyzeraju kasarné v Č. Krumlove teraz, su asi ako všetko opustené a schatrané ...
....... buzerpľac na ktorom sme nacvičovali pochody do zblaznenia a byvale parkovisko naších otečiek ......
bývali sklad NZ odkiaľ sme vyťahovali techniku a byvala kuchyňa-jedáleň a dole sme čistili zemiaky ...
... ošetrovňa a časť opičej dráhy .................................... pohľad na našu 7. rotu ..................
................. vchod do našej roty .............................. a nezabudajme ani na útvarovu basu ......
....... stara budova kasarní 1914 asi za Franc-Jozefa a nova budova kde boli učebne kurzu OT .........
... ťažko na cvičisku ľahko na bojisku take žvásty do nás trepali,cvičisko z jazdnou dráhou a chemičak na kóte
............................... bývala vyzdoba vnutorných priestorov a dnešná .................................
.......................................... toto ostalo z bývalích barakov ........................................
... ma sa tu vystavať nove sídlisko ....................................... v pozadí Kóta ....................
zdroj:.www
motto rukovacka Česky_Krumlov Karlovy_Vary z_nasich_bojist z dennika vojaka taky_sme_boli taky sme dnes o mne_a_o iných
